Kultúra

Ľudová architektúra

Ulicová zástavba sedliackych domov je štítom a priečeliami orientovaná na ulicu. Domy z 19. stor. boli pôvodne kryté slamou či trstinou, neskôr šindľom. Pôvodným stavebným materiálom bol kameň a hlina zmiešaná s plevani či porezanou slamou (technika nabíjanej hliny), ktorú neskôr nahradili nepálené tehly. V objektoch sú zväčša tri obytné miestnosti: predná–čistá izba, kuchyňa–pitvor, v ktorom bolo otvorené obnisko a zadná izba, všetky majú trámové stropy.
Starý typ domu z 2. polovice 19. stor. reprezentujú obdĺžnikové prízemné stavby s dvojosovým priečelím, ktoré je zakončené doskovým trojuholníkovým štítom s podlomenicou (väčšinou s vyrezávaným ornamentom) a do dvora sú obrátené podstením (domy č. 107, 137, 288 - malý želiarky dom a 309 - priečelie so secesnými architektonickými prvkami nie je zakončené doskovým štítom. Čiastočnou prestavbou prešli niektoré také isté domy bez doskových štítov, ktoré sú do dvora otvorené pilierovými chodbami (č. 142–143, 170, 229 - priečelie zakončené doskovým štítom, úpravy z 30. rokov 20. stor.

Domy z 1. polovice 20. stor. nadväzujú na staré dispozície, ale rozširujú ich. Novším stavebným materiálom sú pálené tehly. Väčšinou rozširujú priečelia o vstup na pilierovú chodbu (č. 25, 27 - nad vchodom votívny nápis, 42, 46–47 - priečelie so secesnými architektonickými prvkami, šambrány, lizény korunná rímsa, 49 - priečelie ako na predchádzajúcom dome, votívny nápis nad vchodom do stavby, 108, 184 - na priečelí je reliéf Madony, 291), alebo podstenie (č. 63 - priečelie zakončené doskovým štítom, 185, 296) či trámovú chodbu (č. 72). Z tohto obdobia pochádzajú aj domy s trojosovými priečeliami, ktoré majú pôdorys v tvare L a do dvora sú otvorené pilierovou chodbou (č. 163), alebo trámovou chodbou (187 - priečelie so secesnými architektonickými prvkami, 10 - priečelie zakončené doskovým štítom, je stavaný na svahu a preto má zvýšené prízemie).
Takýto typ domov je do dvora obrátený podstením (č. 71 - korunná rímsa spočíva na konzolách, 181), alebo podstenie podopierajú trámy (č. 73). Prízemný obdĺžnikový dom má 4-osové priečelie so secesným architektonickým stvárnením. Prízemný dom (č. 4) na pôdoryse v tvare L a 5-osovým priečelím so secesným architektonickým stvárnením (lizény, šambrány, korunná rímsa) bol obydlím miestneho kováča. Objekt je do dvora otvorený pilierovou chodbou. K domom sa primkýnajú hospodárske staviská (komora, maštale a pod.) a stoja aj samostatné menšie stavby (letné kuchyne, šopy) a kolesové studne, ktoré nahradili vahadlové studne. Z dvora na povalu viedol drevený rebrík. Po r. 1945 domy majú štvorcový pôdorys a nečerpajú z pôvodných vzorov.

Pri obci, alebo priamo v Chľabe, sa nachádzajú vinohradnícke pivnice dlhé cca 10 m a zaklenuté valenou klenbou, ktoré sú vyhĺbené priamo do andezitových kopcov. Mušt z hrozna sa lisuje pred pivnicou a potom sa v sudoch spracováva na víno. Pôvodné segmetové jednoduché vstupy boli v súčasnosti zamenené za novotvary rôzneho výzoru. Za účelom uchovania jedinečnej ukážky architektonického a remeselníckeho umenia a vinohradníckych tradícií bolo v r. 2005 zrianené Pivničné múzeum. Nachádza sa neďaleko kostola, oproti budovy materskej školy.

V obci sa dodnes zachoval ľudový zvyk vynášania Moreny (Búsójárás) na fašiangovú sobotu, ktorým sa ohlasuje koniec zimy. Dievčatá nesú slameno-handrovú Morenu zo začiatku obce až k rieke Ipeľ (za materskou školou), kde ju hodia do jej vôd a tým podľa starej obyčaje pochovajú zimu.

Významné osobnosti obce

V tunajšom cintoríne je pochovaných viacero osobností miestnej histórie.

Vince Bánsági (1881, Reşita, Rumunsko–1960), maliar, pôvodným priezviskom Steinacher. Od r. 1905 študoval v Budapešti, v rokoch 1911–1912 na Académie Julian v Paríži. Tu sa usadil na začiatku 20. stor., keď mu učarovalo prírodné prostredie Chľaby. V jeho tvorbe prevládajú krajinky. Maľoval zábery z ulíc Paríža, partie pri rieke Seine, z okolia Štúrova i pohľady na Vysoké Tatry.

Sándor Palotay (1874, Esztergom–1941, Chľaba), učiteľ, riaditeľ školy a kantor. Po štúdiách na strednej škole a učiteľskom ústave ako učiťeľ od r. 1891 začal pôsobiť v obci Szob. V r. 1906 prišiel do Chľaby a tu pôsobil do dôchodku do r. 1936. Jeho manželkou bola Gizella Kókay, mali štyri deti (József, Gyula, Árpád, Mária).